Čakanie na prijatie a vybavenie si úradných záležitostí si človek vie spríjemniť rôznymi spôsobmi - sedením, státím, pozeraním do zeme, do stropu, po stenách, rozprávaním sa, ťukaním do mobilu, prešľapovaním z miesta na miesto, odvážnejší sa po chodbách prejdú sem a tam. Pri státí častokrát spočinie pohľad človeka na rôzne inzeráty a pokyny, vyvesené na nástenkách chodieb. Až tu zrazu – spočinul mi pohľad na veľký plagát, vylepený nejaký ten piatok s dostatočne viditeľným webovým odkazom končiacim s príponou .eu s textom v štýle, aby sa človek predal.
Už len skratka evokovala, že to môže byť niečo dôveryhodné, kde sa človek môže predsa len niečo nové dozvedieť (človek sa rád dozvedá nové veci – aspoň u mňa to tak je). Na moje veľké prekvapenie sa však prekvapenie nekonalo. Prehliadač mi stránku nezobrazil. Ani po viacnásobnom kliknutí stránka nie a nie sa otvoriť. Pardon, „Server nenalezen“ hlási prehliadač. Čo už, potencionálny záujemca o informácie, ako sa má „predať“ na trhu práce, nepochodí. Čo už, treba si nájsť inú nástenku. Ale kde je záruka, že sa to nestane aj nabudúce? Hmm, asi sa niekde stala chyba. Ale kde?
Ako sa predať. Server nenalezen.
Každý určite počul alebo už aspoň raz navštívil nemenovaný úrad s názvom ÚPSVaR – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad zabezpečujúci kontakt občana so štátom vo veciach oblasti práce, skrz ktorý sa vie človek občas vyškoliť do novej profesie, nájsť si novú prácu, alebo u niektorých len tak odbiť si svoju neľahkú občiansku „povinnosť“ v stanovený termín a dovi dopo. Úrad je typický väčšinou plnými chodbami (ako kde podľa toho konkrétneho regiónu), nie najšťastnejšou atmosférou, častokrát čakaním pred vstupom do tých konkrétnych dverí a samozrejme pachmi rôznych konzistencií (počnúc vôňou tela, voňavkami v štýle hitu 70. rokov PITRALONu až po kvalitnejšie značkovejšie moderné voňavky).